Hlavné menu
Úvod
Zoznam pamiatok
Kaštiele a kúrie
Historické vily
Hrady a zámky
Hradiská a veže
Meštianske domy
Ľudová architektúra
Technické pamiatky
Skanzeny
Mestské rezervácie
Slovenské jaskyne
Slovenské kúpele
Ostatné pamiatky
><
Slovník
Odporúčaná literatúra
Dobové fotografie
Staré mapy
Filter krajov
Filter okresov
Najnovšie pridané
Rača Pálfiho kúria (Barónka)
Malacky Malý kaštieľ
Plavecký Mikulᚠ- Kaštiež Mon Repos
Kaštieľ Veličná
Kaštieľ Jasenová
Najprezeranejšie
Barokový kaštieľ vo Veľkom Bieli
Veľký Biel Kaštieľ (Barokový)
Kaštieľ Beladice
Kaštieľ Beladice
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov
Partneri projektu
Úvod arrow Zoznam pamiatok
Zoznam pamiatok

Hrad Hrušov

Tlačiť   E-mail  
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov: Hrad Hrušov
 
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
  • Hrad Hrušov
    Hrad Hrušov
Typ pamiatky: Hrady a zámky
Kraj: Nitriansky kraj
Okres: Zlaté Moravce
Hostie
Slovensko

Legenda o hrade Hrušov

Kliknite pre zobrazenie...

 

 

 

Hrad Hrušov

Popis:
Zrúcanina gotického hradu, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje (leto 2008 a 2009), stojí na kremencovom vrchu Skalka (480 m n. m.) vo východnej časti pohoria Tríbeč (časť Skýcovská vrchovina), nad cestou Topoľčianky – Skýcov, v katastri obce Hostie, asi 2,5 km južne od Skýcova.
Na hrade sa dodnes zachovalo neveľké obytné jadro oválneho pôdorysu a prvým predhradím, do ktorých sa vstupovalo od západu, čo je aj dodnes viditeľné. Druhé predhradie, budované ako delostrelecké opevnenie, zaniklo a je v teréne ťažko identifikovateľné. Dobre sa zachovali veže a bašty, najmä veža pri vstupe do prvého predhradia a vstup do horného hradu s otvormi a zvyškami arkierov, obdĺžnikových okien a s delovými strieľňami v opevneniach.
V súčasnosti sa hrad rekonštruuje, práce koordinuje združenie Leustach z Nitry.

 
 
 
 
 
História:
Hrad plnil pôvodne strážnu funkciu, jeho vlastníci ho začali stavať najneskôr v 80 rokoch 13. storočia. Strážil cestu vedúcu Skýcovskou dolinou z Tekova (Požitavie) do kotliny horného Ponitria. V pamäti iniciátora výstavby, ktorým mohol aj Matúš Čák Trenčiansky, bolo pravdepodobne aj tatárske pustošenie počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241. Ak bol staviteľom hradu Matúš Čák, jeho výstavbou mohol sledovať aj posilnenie južnej hranice svojej dŕžavy.
Prvý raz sa hrad písomne spomína v roku 1316, keď jeho kastelánom bol Matúšov stúpenec Ladislav z Hrušova. Po smrti Matúša v roku 1321 sa hrad dostal do vlastníctva kráľa Karola Róberta. Hrušovský hrad bol aj sídlom hrušovského hradného panstva. Na základe písomných prameňov vieme, že v roku 1327 hrušovskému panstvu patrilo jedenásť dedín: Kňažice, Opatovce, Machulince, Jedľové Kostoľany, Veľká Lehota, Malá Lehota, Boroch, Kenghy (Malé Lovce), Hostie, Žikava a Skýcov. Do rúk šľachty sa hrad dostal až od roku 1369, no bolo to obdobie kedy sa na Hrušove príliš často menili majitelia. Správcovia a majitelia hradu vtedy často využívali hradnú posádku na lúpežné prepady, pustošili najmä majetok svätobeňadického kláštora v Kňažiciach. Rabovanie nadobudlo taký rozsah, že musel zasiahnuť až samotný kráľ Ľudovít I. Veľký. Predpokladá sa, že od 14. storočia patrila k hradu aj strážna veža, zvaná Živánska (aj Turňa), nachádzajúca sa v chotári obce Jedľové Kostoľany, nad riekou Žitava, ktorá mala v 15. storočí funkciu colnej stanice.
Z majiteľov hradu a panstva, do polovice 16. storočia, môžeme, okrem iných, spomenúť aj pánov z Topoľčian (okolo pol. 14. storočia), Perényiovcov, Leustachovcov, Forgáčovcov (zač. 15. stor.), ostrihomského arcibiskupa, pánov zo Štítnika (1424), pomerne dlho patril Hrušov rodu Bebekovcov (od 1425), neskôr Zápoľskovcom, pánom zo Solčian, Michalovi Szerdahelyimu (1476-1486), pánom z Vrábeľ (1492-1502), Pavlovi Holému z Radnej a Ambrózimu Šarkanovi (1502-1504) alebo Jánovi zo Záblatia, ktorého rod ho vlastnil až do roku 1555. Počas týchto zhruba 200 rokov sa niekoľko krát ocitol aj v kráľovských rukách.
V polovici 16. storočia bol Hrušov opäť nakrátko kráľovským majetkom, no potom ho donáciou od kráľa získali páni z Topoľčianok. Odvtedy hrad Hrušov patril k topoľčianskemu panstvu a jeho význam mierne poklesol. V roku 1624 sa majiteľmi hradu stali Rákociovci, ktorí ho vlastnili až do jeho zničenia v roku 1708.
Napriek tomu, že hrad bol v rukách mnohých vlastníkov, jeho výstavbe sa venovala náležitá pozornosť. Jadro hradu oválneho pôdorysu bolo vybudované asi na konci 13. storočia, vznikalo postupne okolo nepravidelného dvora. V tej dobe patril Hrušov k moderným typom bezvežových hradov, ktoré nepotrebovali k obrane početnú posádku. V 14 storočí bol hrad posilnený prístavbou zaoblenej veže s britom na juhozápade, neďaleko od vstupu. K hradu, so zvyšujúcimi sa nárokmi na jeho obranu, boli neskôr pribudované dve predhradia. Prvé z 15. a 16. storočia bolo tvorené dvoma štvorhrannými a jednou polvalcovou vežou. Ďalšia prestavba reagovala na nedostatok obytného priestoru, dva nové paláce pristavali k vonkajšej strane jadra z východu. Výstavba podkovovitej delovej bašty v južnom nároží predhradia sa pripisuje Jánovi Topoľčianskemu. O rozšírenie prvého predhradia a výstavbu druhého sa v 17. storočí zaslúžili Rákociovci, asi aj pod vplyvom hrozby útoku Turkov. Zvýšila sa tým aj odolnosť hradu voči vtedy najmodernejšej a najúdernejšej vojenskej technike - delostrelectvu.
Obdobne ako iné hrady na začiatku 18. storočia, bol aj Hrušov jedným z ohnísk protihabsburského odboja Františka II. Rákócziho. Po víťaznej bitke pri Trenčíne (august 1708) Hrušov zapálili a zbúrali vojská cisárskeho generála Heistera. Odvtedy je v ruinách. Hrad konzervovali nadšenci v rokoch 1928-1930. Túto akciu inicioval sám prezident T. G. Masaryk, ktorý mal letné sídlo v neďalekých Topoľčiankach a Hrušovský hrad bol jeho obľúbeným miestom vychádzok.
Okolie:
V obci Skýcov sú pozostatky rytierskeho zámočku z konca 19. storočia, ktorý bol počas SNP vypálený (ostala veža Nebojsa a ruiny palácovej izby; prebieha rekonštrukcia), pamätná izba SNP, pomníky SNP a lyžiarske vleky. V obci Hostie neskorobarokový kostol z konca 18. storočia a chránený strom, asi 200-ročný dub.
V Topoľčiankach je klasicistický kaštieľ (národná kultúrna pamiatka, múzeum) s rozsiahlym anglickým parkom. V parku je poľovnícky zámoček. Národný žrebčín Topoľčianky spravuje jedinečné Hipologické múzeum.
Dobrý východiskový bod do pohoria Tribeč, vzdialenejší je Vtáčnik a Pohronský Inovec.
Mapy:
Príklad máp...
Prístup:
K hradu sa dá vystúpiť od zastávky autobusu Skýcov–Hrušovský hrad (asi 12 km na sever od Zlatých Moraviec) po červenej značke (Ponitrianska magistrála, približne 15 min.) alebo z obce Skýcov po zelenej značke (1,5 hod.).

Počet zobrazení pamiatky: 10506

Ďalšie informácie o pamiatke:
Historický región: Tekovská stolica
Prístupnosť: verejne prístupná
Ochrana pamiatky:
  • pamiatkovo nechránená
Vlastníctvo: štátne
Súčasné využitie: iné
Stav pamiatky: čiastočne konzervovaná

Slavica o.z. © 2014 :: kastiel.org webmail