Hlavné menu
Úvod
Zoznam pamiatok
Kaštiele a kúrie
Historické vily
Hrady a zámky
Hradiská a veže
Meštianske domy
Ľudová architektúra
Technické pamiatky
Skanzeny
Mestské rezervácie
Slovenské jaskyne
Slovenské kúpele
Ostatné pamiatky
><
Slovník
Odporúčaná literatúra
Dobové fotografie
Staré mapy
Filter krajov
Filter okresov
Najnovšie pridané
Koplotovce kúria 1
Koplotovce kúria 2
Rača Pálfiho kúria (Barónka)
Malacky Malý kaštieľ
Plavecký Mikulᚠ- Kaštiež Mon Repos
Najprezeranejšie
Barokový kaštieľ vo Veľkom Bieli
Veľký Biel Kaštieľ (Barokový)
Kaštieľ Beladice
Kaštieľ Beladice
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov
Partneri projektu
Úvod arrow Zoznam pamiatok
Zoznam pamiatok

Hrad Topoľčiansky

Tlačiť   E-mail  
Topoľčiansky hrad 01
Hrad Topoľčiansky: Topoľčiansky hrad 01
 
  • Topoľčiansky hrad 01
    Topoľčiansky hrad 01
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
  • Topoľčiansky hrad
    Topoľčiansky hrad
Typ pamiatky: Hrady a zámky
Kraj: Nitriansky kraj
Okres: Topoľčany
Podhradie
Topoľčany, Topoľčany
Nitriansky kraj

Legenda o Topolčianskom hrade

Kliknite pre zobrazenie...

 

 

 

Topoľčiansky hrad

Popis:
Zrúcanina hradu, ktorý sa vypína bezprostredne nad obcou Podhradie na čiastočne zalesnenom vrchu s nadmorskou výškou 490 m n. m. Dolomitové hradné bralo je súčasťou východnej časti geomorfologického celku Považský Inovec (podcelok Nízky Inovec).
V areáli hradu sa dodnes zachovali jeho charakteristické a hlavné časti - hranolová stupňovito ukončená veža, hradby horného hradu (v jeho areáli sú aj základy paláca a ďalších budov), ktoré vytvorili nádvorie elipsovitého tvaru, a hradby prvého predhradia. Do hradu sa stále vstupuje od východu a západu, v miestach, kde boli aj pôvodné brány prvého predhradia zo 16 storočia. Druhé, na východ orientované, predhradie, z väčšej časti už nestojí, no je v teréne dobre identifikovateľné.
Od roku 1999 sa hrad čiastočne konzervuje a bol očistený od náletových drevín. V interiéri najlepšie zachovalej hranolovej veže bola vytvorená malá expozícia k dejinám hradu. Po dohode so starostom obce Podhradie je verejnosti prístupná.

 

 
Prezrite si viac fotografií...

História:
Vznik hradu, ktorý je dnes známy ako Topoľčiansky hrad, sa spája so šľachtickým rodom Čákovcov, ktorý sa stal okolo roku 1260 vlastníkom panstva Topoľčany. S darovaním majetkov boli spojené aj povinnosti, ku ktorým patrila aj výstavba hradov slúžiacich na ochranu kráľovstva. Historici predpokladajú, že hrad vystaval až Matúš Čák Trenčiansky, niekedy na začiatku 14. storočia.
Keďže panstvo Topoľčany bolo situované v údolí rieky Nitra, vhodné miesto na výstavbu hradu ako strediska panstva a súčasne ako opevneného bodu sa našlo na jeho okraji. Tým miestom bola dolomitové bralo nad osadou Hrnovce, z ktorej sa neskôr vyvinula obec Podhradie. Dôležitým faktorom pri výbere miesta bola skutočnosť, že z tohto brala bol dobrý výhľad do údolia rieky Nitry a vizuálne spojenie s hradom Uhrovec, hradom na Michalovom vrchu nad obcou Kolačno, so samotnými Topoľčanmi a taktiež s hradom Gýmeš v pohorí Tríbeč.
Najstaršou časťou Topoľčianskeho hradu bol gotický horný hrad, ktorý tvorila obytná hranolová veža (vonkajšie rozmery 9x9 m) a obvodový múr. Ten vymedzoval areál v tvare nepravidelnej elipsy, 54 m dlhý a 33 m široký. Veža stála na najvyššom mieste na okraji skalnej steny a bola vstavaná do obvodovej hradby. Dodnes sa zachovala v hmote štyroch pôvodných podlaží. Okolo obvodového múru bola z vonkajšej strany mohutná, do skaly zahĺbená priekopa. Jej zvyšky sú ešte aj dnes viditeľné západne a východne od obvodového múru. Táto najstaršia stavebná fáza sa datuje do 1. polovice 14. storočia a jej iniciátorom bol najpravdepodobnejšie Matúš Čák.
Roku 1321, po smrti Matúša Čáka, sa hrad dostal do vlastníctva kráľa. Niekedy na konci 14. storočia zdokonalili vonkajšie opevnenie hradu o tzv. parkánový múr, ktorý chránil prístupovú cestu na hrad. Neskôr ho doplnili o valcovú vežičku na severozápadnom rohu. Asi v 15. storočí postavili vo východnom kúte hradu trojpodlažný palác, ktorý sa zrejme na západe opieral priamo o obytnú vežu. Tým sa u veža zvýraznila jej obranná funkcia, obytnú odvtedy plnil palác. Predpokladá sa, že v tom čase bola postavená aj prvá hradná kaplnka, kde sa slúžili bohoslužby aj pre obyvateľov obce Podhradie.
V období od roku 1389 do roku 1430 patril hrad Sečéniovcom. Asi v roku 1432 sa predpokladá rozdelenie Topoľčianskeho hradného panstva na dve polovice. Mesto Topoľčany s okolím totiž podliehalo husitom a samotný hrad s blízkymi dedinami spravoval kastelán pôvodného majiteľa Ladislava zo Sečian. Po odchode husitov z Topoľčian, v roku 1443, sa majiteľom "ich" polovice hradného panstva Topoľčany stal kráľovský pokladník Michal Orság. Keďže Ladislav zo Sečian nemal mužských potomkov, odkázal svoju polovicu majetkov panstva dcére Hedvige a jej manželovi Albertovi z Lučenca (Lošonci). Topoľčianske panstvo zostalo rozdelené medzi Orságovcov a Lošonciovcov až do konca 16. storočia.
V historickej literatúre sa často nesprávne traduje, že v rokoch 1431-34 Topoľčiansky hrad obsadila a držala husitská posádka. Husiti hrad nikdy nedobyli, ovládali mesto Topoľčany, v rámci ktorého si postavili malú pevnôstku. Zmienky o nej sú prameňom omylu o husitskom panstve na Topoľčianskom hrade.
V nepokojnom a na boje s Turkami bohatom 16. storočí rozšírili vlastníci hrad o prvé predhradie s dvojicou protiľahlých vstupných brán. Stred južnej hradby zabezpečili päťbokou delostreleckou baštou. Hradby boli navyše vybavené murovanou ochodzou a štrbinovými strieľňami. V priebehu 2 polovice 16. storočia sa modernizoval aj horný hrad, jeho hradby zvýšili a vybavili strieľňami na hákovnice a ľahké delá.
Ďalšiu rozsiahlu prestavbu na konci 16 storočia organizoval už nový vlastník hradného panstva, kráľovský taverník a neskorší uhorský palatín Žigmund Forgáč, ktorý bol tretím manželom Anny Lošonciovej. Hrad s panstvom získal osobitnou donáciou od cisára Rudolfa II. v roku 1595, čím zároveň došlo k spojeniu rozdeleného Topoľčianskeho panstva. Forgáčovci boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. Žigmund rozšíril obytné priestory hradu, postavil nové hospodárske objekty v predhradí a nad jeho bránami vznikli budovy pre stráže. Forgáč podstatne zväčšil areál hradu, keď na jeho východnej strane, popri príjazdovej ceste, vybudoval druhé predhradie v tvare pretiahnutého oválu. Hradby tohto predhradia spevňovali drobné polvalcové bašty. Táto stavebná aktivita bola súčasťou protitureckých vojenských opatrení.
Počas bojov s Turkami a stavovských protihabsburských povstaní uhorskej šľachty v priebehu 17. storočia a na začiatku 18. storočia bol hrad viac ráz poškodený a opätovne opravovaný. Po porážke povstania Františka II. Rákociho kráľovská komora skonfiškovala poškodený hrad a celé Topoľčianske panstvo Šimonovi Forgáčovi. Odvtedy zostal hrad opustený, no naďalej bol udržiavaný, keďže v jeho areáli stála hradná Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Ta slúžila veriacim z Podhradia až do konca 18. storočia, pretože v obci nebol dovtedy postavený žiadny kostol. V roku 1714 Topoľčianske hradné panstvo získal Peter Beréni.
Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia presťahovali do reprezentačného priestranného kaštieľa v Tovarníkoch. Na prelome 19. a 20. storočia rozpadávajúci sa hrad nechal barón Augustín Stummer čiastočne zakonzervovať a romanticky ho upravil. Opravy sa najviac dotkli vzhľadu veže, ktorú mierne zvýšili a dostavali dvoma stupňovitými štítmi sedlovej strechy, čím získala svoju neopakovateľnú charakteristickú siluetu. V obecnej kronike Podhradia je zápis, že Stummerovci naposledy opravovali hrad v roku 1925.
V novembri 1994 sa v priestoroch hradného nádvoria nakrúcal film Škriatok pod vedením režiséra Ľudovíta Kocku. V júni 1999 silná búrka s vetrom spôsobila, že sa zrútilo východné priečelie paláca na hornom hrade, ktoré už bolo dlhodobo veľmi deštruované. V tom istom roku sa prikročilo aj ku konzervačným prácam.
Zaujímavosti:
Počiatky výstavby hradnej Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie v areáli horného hradu nie sú úplne známe, no predpokladá sa, že prvú hradnú kaplnku mohol dať vystavať už Matúš Čák Trenčiansky. Správu z vizitácie kaplnky, ktorá približuje jej stav a výbavu máme z roku 1780. Vizitátor považoval budovu kaplnky za vyhovujúcu, no prístup k nej považoval za veľmi komplikovaný. Kaplnka zasvätená Panne Márii bola pomerne veľká, bola 12 m dlhá, 7,5 m široká a 7 m vysoká. V interiéri kaplnky sa vtedy nachádzal hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia Panny Márie, namaľovaný na dreve s pozláteným rámom. Bola v nej umiestnená aj drevená vyrezávaná kazateľnica, chór z dreva a vyrezávané kreslá, pôvodne určené zemepánom. Okrem interiérového vybavenia sa v kaplnke nachádzali dva staré misály, jeden rituál a medený kalich, sčasti pozlátený. V drevenej truhlici boli uložené rôzne kostolné rúcha.
V kaplnke sa v tej dobe slúžili omše už iba niekoľkokrát do roka. Peter Beréni zanechal fundáciu 1000 zlatých, z ktorých úroková suma 60 zlatých pripadla závadskému farárovi s tým, že má odslúžiť za fundátora a jeho príbuzných niekoľko omší aj v hradnej kaplnke. Závadský kňaz sa však sťažoval, že táto povinnosť je v zime ťažko splniteľná, lebo cesta zo Závady na Podhradie a na hrad býva plná vlkov.
Okolie:
Z veže hradu, na ktorú je možné vystúpiť aj dnes, je prekrásny výhľad do údolia rieky Nitry, na mesto Topoľčany, na hrebene Tríbeča a Vtáčnika, ako aj blízkeho Považského Inovca. Hrad je dobrým východiskovým bodom na túry do pohoria Považský Inovec.
Na území katastra obce Podhradie sú dve maloplošné chránené územia, Prírodná rezervácia Holé brehy a Prírodná rezervácia Prieľačina. PR Holé brehy s rozlohou 5,44 ha sa nachádza na juhozápadnom svahu vrchu Úhrad v nadmorskej výške 450-570 m n. m. Predmetom ochrany sú floristicky pestré zvyšky xerotermných spoločenstiev tráv s mimoriadne hojným výskytom ponikleca veľkého obyčajného (Pulsatilla vulgaris subsp. Grandis).
PR Prieľačina má rozlohu 35,87 ha a je situovaná na hlavnom hrebeni Považského Inovca okolo vrchu Prieľačina (893 m n. m.) na rozhraní katastrov obcí Podhradie a Hôrka nad Váhom (okres Nové Mesto nad Váhom). Predmetom ochrany sú zachovalé sutinové lesy, javorové bučiny, Považského Inovca s prirodzenými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.
Asi 4 km východne od Podhradia sa v katastri obce Prašice nachádza rekreačné stredisko pri vodnej nádrži Duchonka, kde je možnosť kúpania, vodných športov a rybolovu. K Duchonke vedie z Podhradia aj žltý turistický chodník (1 3/4 hod.).
Najbližším hradom k Topoľčianskemu hradu je zrúcanina hradu Tematín, ktorý vybudovali na západnom výbežku Považského Inovca, v katastri obce Hrádok (okres Nové Mesto nad Váhom). Oba hrady spája zelený turistický chodník, ktorý smerom na Tematín prechádza aj cez obec Nová Lehota.
Mapy:
Príklad máp...
Prístup:
K hradu sa dá vystúpiť priamo z obce Podhradie, kde je možné zaparkovať auto pri Penzióne pod hradom. Cestička k hradu je 0,5 km dlhá (zelený turistický chodník).

Literatúra:
Kol.: Závada - Velušovce - Podhradie. Obecný úrad Závada 1991.
Kol.: Podhradie 1245 - 2000 : 755 rokov. Obec Podhradie 2001.

Počet zobrazení pamiatky: 5774

Ďalšie informácie o pamiatke:
Historický región: Nitrianska stolica
Prístupnosť: verejne prístupná
Ochrana pamiatky:
  • Národná kultúrna pamiatka
Vlastníctvo: obecné
Stav pamiatky: čiastočne konzervovaná

Slavica o.z. © 2014 :: kastiel.org webmail