Hrad Hrušov

V zlatomoraveckom okrese v bývalej Tekovskej župe, neďaleko Topoľčianok, let­ného sídla nášho milovaného prezidenta republiky, v utešenom údolí sú romantické rumy hrušovského hradu.

Že je to prostredie okúzľujúce, dokazuje i okolnosť, že náš pán prezident hrad Hrušov dosť často navštevuje a rád sa tam zabudne po únavnej práci, aby si od­dýchol a nasbieral nových síl pre ďalšie úmorné povinnosti.

Šedivý, vetrom ošľahaný hrad sa javí ako ozajstná skamenelá rozprávka z dávno zapadlých čias. Kto navštívi toto tiché zákutie, iste pookreje a jeho pamäť sa naplní vzácnymi spomienkami.

Hrad, ako ho pred sebou vidíme, je dielom mnohých storočí. Rozličné doby zanechaly na ňom svoje odtlačky. Panské rodiny, ktoré sa tu veľmi často striedaly, hrad stavaly, búraly, prestavovaly. Čo bolo jednému dobré, nepáčilo sa druhému. Ale zaujímavé je, že ich rozličné snahy neboly hradu vôbec na ujmu, lebo hradné pozostatky pôsobia harmonicky.

Strapaté rumy hradu sú rozložené na nevysokom vŕšku, stred nádhernej, sviežej a sýtej zelene. Majestátne, pyšne pozerajú na vľúdne okolie.

Radi by sme nazreli do dávno zapadlých čias a poodokryli clonu doby a ovzdušia,

ktoré sa už dávno rozplynuly a nikdy sa ne­vrátia.

O počiatkoch hradu Hrušova nedá sa nič zistiť. Údajne bol po­stavený hneď po od­chode Tatárov.

V listinách sa po prvý raz spomína roku 1253 a potom 1293.

V rokoch 1321 —1344 bol majetkom rodiny Levických a po nich sa

stal majetkom kráľovským. Kasteláni hradu v tých časoch často prepadúvali panstvo kláštora svätobenedického. Na viaceré ponosy kláštora kráľ Ľudovít zakázal svojim kastelánom pustošiť kláštorský majetok v Knežiciach.

Roku 1347 kráľ Ľudovít Veľký daroval Hrušov synovi župana Júlia z Topoľčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému Ondrejovi. V tejto darovacej listine je hrad zaznačený pod menom „Castrum nostrum Hurusou". Neskoršie sa Hrušov stal zas kráľovským majetkom a spravovali ho kasteláni.

V rokoch 1351—59 bol jeho kastelánom Mikuláš z Perenu a po ňom Bedo Vereš, roku 1393 podžupan Dominik Nagy.

Roku 1396 bol majiteľom hradu krajinský palatín Lenštak z Jelšavy (Ilšva!). Roku 1403 hrad bol v rukách kráľa Žigmunda, ktorý ho v tom roku daroval nitrian­skemu županovi Forgáčovi, keď sa Forgáč zaviazal poslať mu pod Ostrihom 300 jazdcov.

Roku 1408 Hrušov bol majetkom bratov z Kaniže, Jána a ostrihomského arci­biskupa Petra, ktorí ho prepustili za 6000 zlatých synom krajinského palatína, Jura­jovi a Petrovi. V listine z týchto čias sa spomína pod menom „Castrum Hrwsso".

Roku 1424 zámenou prešiel hrad do moci pánov zo Stítnika, ale r. 1425 už bol majetkom synov Jána Bebka z Plešivca.

Málo hradov je na Slovensku, ktoré by boly  tak často menily svojich pánov, ako Hrušov.

Roku 1447 Ján z Topoľčianok zaujal hrad Hrušov násilne. Pre tento čin ho stíhal i krajinský palatín. Hrad mu odobrali a vrátili Bebkovcom.

Roku 1468 boli majiteľmi hradu Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, po kto­rých ho zdedil Pavel zo Solčian. K hradnému panstvu patrily v tom čase tieto de­diny : Knežice, Maholiany, Pustá Lehota, Veľká Lehota, Lewes, Boroch, Kerestúr, Žikava, Kenghi a Škícov.

Pavel zo Solčian mal súdny spor s opátom kláštora svätobenedického pre dediny Knežice, Maholiany, Lehotu a Zikavu, ktoré patrily k hradnému panstvu a na ktoré si i kláštor robil nárok. V týchto časoch niekoľkokrát znepokojovalo hrad vojsko Jána Jiskru z Brandýsa.

Pavel zo Soľčian nevládol dlho na Hrušove, lebo roku 1476 nachodíme na hrade ako majiteľa Michala Szerdahelyiho.

Roku 1486 donútil kráľ Matej Corvin Szerdahelyiho, aby Hrusov prepustil gu­vernérovi arcibiskupských majetkov v Báčke, Gregorovi Lábathanovi.

Kolorovaná kresba

Roku 1492 nachodíme na hrade ako majiteľov bratov Jána a Ondreja Bothu z Bojnej, ktorí ho ešte v tom istom roku predali trom bratom, Jurajovi, Šimonovi a Pavlovi, pánom z Vrábel.

Roku 1502 Juraj z Vrábel predal hrad i panstvo Pavlovi Hollému z Radnej a Ambrózovi Šarkanovi, ktorí ho o dva roky neskoršie prepustili hradnému bojnické­mu a trenčianskemu kapitánovi Vavrovi Hrušovskému zo Záblatia.

V polovici XVI. storočia Hrušov bol kráľovským majetkom a donáciou prešiel do rúk Juraja a Tomáša z Topoľčian. Od tých čias patrí k topoľčianskemu panstvu a s ním znáša svoj osud, ktorý bol k nemu nemilosrdný, lebo z kedysi hrdého pan­ského sídla, svedka rušnej minulosti, ktorý žil bujným, rozpusteným životom, spravil trosky. Pekné, impozantné trosky, no jednako len trosky. Život rytierskeho hradu bol predčasne podkosený.

Z hrdej hradnej veže, z ktorej sa kedysi ozývalo vystríhavé volanie stráží a kde cvendžaly ťažké meče ozbrojenej čeľadi, ostalo len okyptené rumisko.

Pokoj a ticho sa dávno rozložily nad troskami hradu. Búrky a víchrice, ktoré sa prečasto rozvírily nad jeho temenom, odvialy z neho život kdesi do diaľok . . .

Podla kresby akad.maliara Antona Djuračku