Hlavné menu
Úvod
Zoznam pamiatok
Kaštiele a kúrie
Historické vily
Hrady a zámky
Hradiská a veže
Meštianske domy
Ľudová architektúra
Technické pamiatky
Skanzeny
Mestské rezervácie
Slovenské jaskyne
Slovenské kúpele
Ostatné pamiatky
><
Slovník
Odporúčaná literatúra
Dobové fotografie
Staré mapy
Filter krajov
Filter okresov
Najnovšie pridané
Rača Pálfiho kúria (Barónka)
Malacky Malý kaštieľ
Kaštieľ Mon Repos Plavecký Mikuláš
Kaštieľ Veličná
Kaštieľ Jasenová
Najprezeranejšie
Barokový kaštieľ vo Veľkom Bieli
Veľký Biel Kaštieľ (Barokový)
Kaštieľ Beladice
Kaštieľ Beladice
Hrad Hrušov
Hrad Hrušov
Partneri projektu
Úvod arrow Slovensko a pamiatky arrow Ochrana pamiatok na Slovensku po roku 1945
Tlačiť E-mail

Ochrana pamiatok na Slovensku po roku 1945

Počas bojov na Slovensku v roku 1944 boli pamiatky v bezprostrednom nebezpečenstve ohrozenia. Pamiatkový fond utrpel značné škody, no oveľa viac im ublížili nasledujúce mesiace po prechode frontu.

Vo vojne a po nej bolo zničených alebo poškodených 255 profánnych stavieb (kaštiele a kúrie), 20 hradných ruín, 308 rímskokatolíckych, 137 evanjelických a.v. a 80 gréckokatolíckych kostolov, rozkradol a zničil sa interiér 450 kaštieľov a kúrií. Spomeňme aspoň niektoré závažné škody, priamy zásahom bola deštruovaná najstaršia časť Bzovíka, značne poškodený bol hrad Červený Kameň, vypálené boli hrady Vígľaš a Sklabiňa.
Starostlivosť o pamiatky bezprostredne po vojne prevzal Povereníctvo SNR pre školstvo a národnú osvetu a v rámci neho oddelenie pamiatok. V júli 1945 bol zaslaný na Okresné národné výbory obežník, v ktorom sa prikazovalo vykonať súpis umeleckých predmetov okresu, práce sa sústredili na starostlivosť o kaštiele a kúrie, pretože tie boli najviac ohrozené. Dôraz sa kládol na zabezpečenie hnuteľných pamiatok a zbierok a ich odvoz na bezpečné miesto. Pamiatkové oddelenie povereníctva venovalo v rokoch 1945-48 veľa pozornosti aj problému reštitúcie slovenského kultúrneho majetku z Maďarska. V záchrane pamiatok sa pokračovalo až do leta 1947. V súvislosti s touto úlohou vznikol nový pamiatkový orgán, Národná kultúrna komisia, čím dochádza k dvojkoľajnosti v riadení.
Povojnové obdobie je spojené s mnohými majetkovo-právnymi zmenami a znárodňovaním, najmä vo vzťahu k „nepriateľom a kolaborantom“. Tento proces sa zvýraznil a zrýchlil po komunistickom prevrate vo februári 1948. V roku 1949 bolo vyhlásených prvých 14 objektov za štátny majetok. Po vytvorení Krajských národných výborov (KNV), bol na ne prenesený aj výkon pamiatkovej starostlivosti. Vznikla potreba organizačného článku, ktorý by poskytoval základné informácie o pamiatkach, ktorý by sa podieľal na ich záchrane od orientačného výskumu cez pamiatkový zámer, až po konečnú kolaudáciu. Tento problém sa vyriešil vznikom Pamiatkového ústavu v Bratislave, ktorý bol založený v marci 1951.
Pamiatkový ústav bol štátnym vedeckým a výskumným pracoviskom v odbore ochrany kultúrnych a prírodných pamiatok za ktorého vznikom stáli skúsený pamiatkar Vladimír Wagner a kunsthistorička Alžbeta Guntherová-Mayerová. Za najvážnejšiu úlohu popri praktickej ochrane pamiatok, sa považovala potreba celoslovenskej evidencie a súpisu pamiatok. V tomto kontexte je zaujímavý fakt, že k založeniu Pamiatkového ústavu prispelo to, že vláda v roku 1950 súhlasila s tým, že 8 slovenských miest sa vyhlási za mestské pamiatkové rezervácie (prvá bola vyhlásená v r. 1954 v Bratislave). Práce na prvom súpise pamiatok Slovenska sa začali v roku 1954, práce v teréne trvali až do začiatku 60. rokov.
Národná kultúrna komisia, ktorá splynula s ústavom, pracovala ďalej na súpise mobiliárov hradov a kaštieľov, a hlavne tých objektov, ktoré sa stali súčasťou štátneho majetku (napr. hrad Červený Kameň, kaštiele Antol, Betliar, Dolná Krupá alebo Červený Kláštor). Výskumné práce ústavu boli zamerané na tie objekty, ktoré stáli v územiach, kde ich ohrozovala výstavba veľkých diel, napr. v zátopovej oblasti Oravskej priehrady alebo Liptovskej Mary. Oddelenie pamiatkových úprav v rámci ústavu vydáva metodické pokyny k obnove pamiatok, odborné podklady k smerným a územným plánom, posudzuje a schvaľuje projekty, sleduje pamiatkové akcie. V roku 1952 začína vychádzať časopis Pamiatky a múzeá, v ktorom sú uverejnené prvé články o praktickej ochrane pamiatok u nás. V 50. rokoch sa začalo aj so špeciálnym terénnym výskumom drevených kostolov na východnom Slovensku.
Na základe zákona č.1/55 Zb. (O štátnej ochrane prírody) sa mení názov Pamiatkového ústavu na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP). Sídlom ústavu sa stali priestory bývalých koniarní v areáli Bratislavského hradu. Podľa zákona Ústav "vykonáva výskum, dokumentáciu, hodnotenie, popularizáciu a reštaurovanie pamiatok, ako aj odbornú a metodickú pomoc pri výkone pamiatkovej starostlivosti, predovšetkým o národné kultúrne pamiatky". V dobovom duchu sa väčšia starostlivosť má venovať pamiatkam robotníckeho hnutia, Slovenského národného povstania (SNP) a oslobodenia, a tiež objektom súvisiacim s dejinami Komunistickej strany Československa (KSČ). Získanými skúsenosťami sa v odborných kruhoch kryštalizujú 2 spôsoby záchrany pamiatok, a to pamiatkarsky a muzeálny.
Od januára 1960 vybrané KNV zriadili odborné organizácie pamiatkovej starostlivosti - Krajské strediská štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (KSŠPSOP), ktoré vznikli v Bratislave, Banskej Bystrici a v Prešove. V roku 1961 sa vypracováva návrh na vyhlásenie prvých národných kultúrnych pamiatok (NKP) na Slovensku (išlo o 23 objektov a dielo Majstra Pavla z Levoče). V 60. rokoch vrcholia prípravy na vydane Súpisu pamiatok, hlavnou vedeckou redaktorkou pripravovaného kompendia sa stala doc. A. Guntherová-Mayerová. Prvý zväzok Súpisu pamiatok na Slovensku vyšiel v roku1967, ďalšie dva nasledovali vždy s ročným odstupom.
SÚPSOP sa stal ústredným vedecko-výskumným, odborno-technickým a metodickým pracoviskom štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, metodicky riadi Krajské strediská a tiež Pamiatkostav Žilina, n.p. Ústav vedie aj mnohé záchranne pamiatkarské akcie a organizuje historicko-archeologické výskumy (napr. Bratislavský hrad, kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, budovy Academie Istropolitany v Bratislave, Spišský hrad, Beckovský hrad). Ústav sa v 2 polovici 60. rokov organizačne delil na Útvar teórie a výskumu pamiatok a Útvar zabezpečovania pamiatkovej starostlivosti. Prvý útvar mal 7 odborov (výskum teórie a metodiky, umeleckohistorický, historický, archeologický, chemicko-fyzikálny výskum, študijné projektovanie, reštaurovanie, dokumentácia a informácie). Druhý útvar tvorili tri krajské strediská (Bratislava, Banská Bystrica a Prešov). V tejto podobe existoval ústav do v podstate do apríla 1975, no v roku 1969 nastali určité zmeny. Dochádza k zrušeniu KNV a Krajské strediská sa pevnejšie včleňujú do organizačnej štruktúry ústavu, vznikajú OPS-ky (okresná pamiatková správa), z nich prvá v Žiari nad Hronom a Mestská správa pamiatkovej starostlivosti (MSPS) v Bratislave.
V 70. rokoch sa na ústave začalo pracovať na novom, slovenskom pamiatkovom zákone a v rokoch 1971-73 sa urobila nová kategorizácia celého pamiatkového fondu. Od roku 1970 začína vychádzať časopis Pamiatky a príroda. V roku 1972 sa rozhoduje o novom modeli slovenskej pamiatkovej starostlivosti. Rok na to bol vydaný dočasný štatút ústavu, ktorý definuje jeho poslanie ako ústrednej organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Pribúda odbor projektovania, začalo sa s podrobným súpisom historických pamiatok na Slovensku, ktorý trval do roku 1976. V 70. rokov sú pripravené návrhy na vyhlásenie rezervácií ľudovej architektúry (Vlkolínec, Čičmany, Ždiar, Špania Dolina a Podbiel) a dochádza k demontáži pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, Liptovská Sielnica a Parížovce. Od roku 1978 sa Krajské strediská dostávajú opäť pod riadenie KNV, zvýšená pozornosť sa na základe uznesenia vlády SSR má venovať štyrom MPR - Banskej Štiavnici, Bardejovu, Levoči a Kremnici.
V roku 1981 sa opäť mení názov ústavu na Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti (ŠÚPS)
a Úsek ochrany prírody bol delimitovaný do novovytvoreného Ústredia ochrany prírody so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V 80. rokoch sa práca ústavu sústreďuje na úlohu budovania ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. Prehlbuje sa metodika a technika evidencie kultúrnych pamiatok a koncepcia starostlivosti o hnuteľné pamiatky, archeologické lokality. Väčšia pozornosť sa venuje výberu technických pamiatok na zápis do štátneho zoznamu.
Autor: Rastislav Lukáč 
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >
Slavica o.z. © 2014 :: kastiel.org webmail