Bratislavský Zámok

Bratislava! Naša slovenská Bratislava! Zapadla tu kedysi Slávov sláva, ale len na čas, lebo spravodlivá Prozreteľnosť zatočila kolesom osudu a zas „zasvitla tu Slávov sláva".

Bratislavský hrad! Stojíš hrdý, nepokorený, mohutný sťa nejaký nezlomný boha­tier. Mnoho víchríc a búrok sa prevalilo cez teba, ale ty stojíš pevne a tvoje múry vzdorujú nezlomné všetkým nárazom víchrice a búrky! Stojíš sťa mocný a nepod­dajný titan! V minulosti si bol strážcom a ochrancom svojho okolia a dnes si pomní­kom nášho obdivu. Túžime po tajnostiach tvojej dávnej minulosti, veď naši sloven­skí predkovia kládli tvoje základy a bránili ťa statočne pred nepriateľskými útokmi.

Topolčiansky hrad

Podla fotografie z 1938

Hrad s impozantnou, zachovalou a opravenou „neboj sa vežoufí ako mlčanlivý strážca hľadí na šíre okolie. Pod ním, ako by do jeho ochrany, túlia sa drobné cha­lúpky Podhradia. On už nie je ich postrachom, ako býval za stredoveku, iba ozdo­bou, ktorá tvorí s nimi harmonický, romantický obraz. Obraz pôsobí takým moc­ným dojmom, že ťažko naň zabudnúť. Nálada okolo je tichá, idylická: prostredie pre tichý život slovenského sedliaka. Pyšno sa vypínajúca, vetrom ošľahaná veža ako by bola jeho záštitou.

Nitriansky hrad

Nitra milá, Nitra, ty slovenská mati! Ty starobylá a staroslávna! Počiatky tvoje 'strácajú sa pre zrak dejín v nepreniknuteľnej hmle dávnych časov. Staré časy sú veľmi chudobné a skúpe na zprávy o tebe, ledva majú niekoľko slov o tebe, hoci si staršia ako samé nám známe dejiny. Mala si vážnu a veľkú úlohu už vtedy, keď sa ešte história ani nepísala. Si svedkom a dokumentom našej pradávnej minulosti. Pyšne vyčnievaš nad šírym svojím okolím. Prežila si divé búrky a znášala si ťažký osud. Tvoj hrad sa skvel v nádhere už na úsvite slovensko-kresťanskej vzdelanosti. Odtiaľto sa rozsievalo semä kultúry po celej slovenskej otčine.