Po politických zmenách v roku 1989 sa začalo s prípravou nového zákona o pamiatkovej starostlivosti. Ústav bol v roku 1991 opäť premenovaný na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti (SÚPS), vypracováva sa ideový zámer atlasu pamiatkového fondu Slovenska.

Obdobie rokov 1919 až 1945 je v dejinách slovenskej pamiatkovej starostlivosti úplne samostatnou epochou. V dôsledku vzniku Československej republiky (ČSR) došlo k vytvoreniu slovenských pamiatkových orgánov v Bratislave.

Slovensko patrí medzi staré kultúrne krajiny s bohatou históriou. Poloha a prírodné bohatstvo Slovenska v strednej Európe, v blízkosti významného riečneho toku - Dunaja, úrodné pôdy v nížinách, husté lesné porasty a nerastné bohatstvo ho predurčili k tomu, aby bolo stredobodom pozornosti človeka už od praveku. V priebehu dejín na území neskoršieho Slovenska boli postavené stovky stavieb obranného, obytného, správneho, reprezentačného alebo obchodného charakteru. Len časť z nich sa zachovala až do súčasnosti a to buď vďaka tomu, že neustále slúžili svojmu účelu, resp. boli prispôsobené pre nové účely, alebo sa v 19. a 20. storočí dostali do pozornosti vzdelancov a prvých pamiatkarov.